Bc. Daša Rešetárová

Ročník, študijný program: 2. ročník magisterského štúdia, učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy

Trvanie mobility: január – jún 2022

Prijímajúca inštitúcia: University of Agder

Krajina: Nórsko


Keď sa s odstupom času pozriem späť na týchto 6 mesiacov, o ktorých Vám práve idem v skratke napísať, s istotou viem, že rozhodnutie vycestovať do zahraničia bolo jedným z najlepších rozhodnutí môjho života. Áno, sú obdobia či rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia zvyšok nášho života tak, že už nikdy nebudeme takými, akými sme boli pred nimi, a práve pre mňa bol tento čas štúdia v Nórsku absolútne kľúčový z mnohých hľadísk.

Nebudem popierať strach a nekonečné množstvo otáznikov, ktoré som v sebe mala počas celého času príprav. To je asi to prvé, o čom by som chcela zmieniť: že najťažšia bola, aspoň pre mňa, prípravná fáza. Od času príletu do novej krajiny a po prvom týždni konfrontácie sa so všetkým novým to už bolo len a len lepšie. To, že toto je niečím, o čom som vlastne celý život snívala, som zistila až potom, ako som sa prechádzala uličkami Kristiansandu, stretávala najrôznejších ľudí a vdychovala svieži morský vzduch.

Každý deň predstavoval novú výzvu, čo pre mňa postupne znamenalo jedno osobné víťazstvo za druhým. Univerzita v Agderi má výborný systém podpory zahraničných študentov, vynikajúci a ochotný personál a navyše bohaté skúsenosti so študentským životom v cudzej krajine a s jeho možnými úskaliami. Všetci Erasmus študenti sme mali vždy ponuku najrôznejších aktivít, podujatí a ich snaha o to, aby sme sa cítili dobre, bola zjavná v každom ohľade.

To, čo som mala na tejto novej krajine najradšej, bola najmä uvoľnenosť a rovnosť všetkých nás, bez ohľadu na titul či iný aspekt príslušnosti k čomukoľvek – všetci sme si napríklad automaticky s vyučujúcimi tykali. Ľudia sa s rešpektom prijímali a akceptovali navzájom. Odlišnosť bola normou, nie výnimkou a najmä v prostredí zahraničných študentov z niekoľkých desiatok krajín moje bariéry v mysli padali jedna za druhou.

Veľkým prínosom bolo navyše aj to, že som v rámci štúdia mala možnosť absolvovať dvojtýždňovú prax, resp. pozorovanie vyučovania na jednej nórskej základnej škole. Práve tieto týždne mi otvorili nové horizonty a zásadne zmenili môj pohľad na to, ako inak ešte môže vyučovanie vyzerať.

Aj napriek toľkým pozitívnym skúsenostiam si však nemyslím, že zahraničný študijný pobyt je pre každého. Chce to odhodlanosť, zodpovednosť a samostatnosť, ktoré sú v zahraničí preverené mnohými situáciami. Myslím si však, že ak si, milý/á čitateľ/ka, vnútorne presvedčený/á, že chceš vstúpiť do takéhoto neznáma preto, lebo je to skutočne tvojou túžbou, možno práve prišiel Tvoj čas...



Príspevky vyjadrujú osobný názor autorov a nemusia sa zhodovať s názorom Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Príspevky neprešli jazykovou úpravou.