Bc. Tatiana Papcunová

Ročník, študijný program: 2. ročník magisterského štúdia, učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry

Trvanie mobility: letný semester

Prijímajúca inštitúcia: Univerzita Karlova v Prahe

Krajina: Česká republika


Je veľa možností, kam môžete ísť na mobilitu, ja som sa so svojou angličtinou necítila komfortne, preto som si vybrala jazykovo blízku krajinu, čo ale neznamená, že anglický jazyk som nepoužívala. Práve naopak, stal sa bežnou súčasťou vyučovacieho procesu, vďaka čomu som si uvedomila, že sa mu už nemôžem vyhýbať. Česko nie je ani ďaleké a svojím charakterom nie je ani veľmi odlišné, no predsa sa v niečom od Slovenska líši. Mentalitou ľudí, históriou, jazykom... a v neposlednom rade aj spôsobom vzdelávania, minimálne na Karlovej univerzite v Prahe. Keď som sa začala zaoberať možnosťou Erazmu+, ešte som nevedela, do čoho idem. Mobilite predchádzajúce rôzne „vybavovačky“ ma stáli veľa času a námahy, ale podstúpila by som ich znova.


Karlova univerzita funguje inak, má iné pravidlá a človek sa musí rýchlo prispôsobiť, aby dokázal na nej plnohodnotne fungovať. No dá sa to jednoducho zvládnuť, ak sa vám systém zapáči a vyučujúci sú zhovievaví. Našťastie, oboje podmienky boli v mojom prípade naplnené. Študent na mobilite si môže vyberať predmety z rôznych študijných odborov, čo znamená, že si môžete zvoliť ktorýkoľvek predmet vás zaujme. Samozrejme, aj v tomto prípade je potrebné nazbierať dostatočný počet kreditov a vybrať si predmety v takom čase, aby sa vám v rozvrhu neprekrývali s inými. Tento logistický hlavolam bol pre mňa o to náročnejší, že som mala ambíciu zároveň absolvovať predmety na domácej univerzite, keďže vďaka dištančnému vzdelávaniu som sa mohla medzi Prahou a Košicami pohybovať vo virtuálnom svete veľmi rýchlo. Prakticky to znamenalo, že povinný predmet na UPJŠ som skončila o 9.30 hod. a o 9.50 hod. som bola účastná na prednáške na KUNI. Vďaka tomuto nastaveniu som sa vyhla medziročníku. Vďačiť za to môžem predovšetkým okolnostiam vyplývajúcim z pandemickej situácie. Ak si myslíte, že som asi mala viac predmetov, ako za normálnych okolností, tak si myslíte správne. Možno sa pýtate, prečo som si dobrovoľne komplikovala život. Nevnímala som to ako komplikáciu. Áno, bolo toho viac, ale príprava na semináre ma bavila a tešila som sa na diskusie o prečítanom texte či videnom filme. Českí spolužiaci ma počas nich prekvapili svojím vnímaním Československa a Slovákov v ňom. Tešila som sa aj na prednášky, ktoré mi poskytovali viacperspektívne videnie a naučili ma myslieť v širšom kontexte, uvedomovať si často prehliadané súvislosti. Prítomnosť kovidu ale viac vecí skomplikovala. Väčšinu času som v Prahe strávila medzi štyrmi stenami za notebook-om. Na návštevu školy som mala len jednorazovú polhodinu, počas ktorej som potrebovala absolvovať ústnu skúšku. Viem, ako vyzerajú len spolužiačky a spolužiaci, ktorí boli odvážni a zapínali si kamery. Nemala som veľa príležitostí spoznať ich osobne, čo býva najžiaducejšou časťou Erazmu+. Rovnako som mala obmedzené možnosti poznávania mesta a k tomu prislúchajúcemu využívaniu benefitov pražského študenta. Napriek všetkému pandemické okolnosti zapríčinili nezvyčajne zaujímavé riešenia vyučujúcich, ktoré by som inak nezažila, napr. prednáška z dejín Poľska v parku alebo prednáška o pražských miestach pamäte počas prechádzky po Vyšehrade.


Ako každý vracajúci sa študent z Erazmu+ vám neodporučím nič iné, ako „Choďte, nebudete ľutovať!“, aj keby vás to malo stáť medziročník. Ja som s touto alternatívou rátala od začiatku. Keď sa vyberáte do neznáma, nie ste si ničím istí, preto je lepšie rátať so všetkým, hlavne s nepredvídateľným a veriť, že to dopadne najlepšie ako môže. Veľkou výhodou je, ak sa do zahraničia vyberiete s kamarátkou alebo s kamarátom. V spoločnosti blízkych ľudí sa problémové situácie zmenia na vtipné príbehy so šťastným koncom. Ja som si vybrala školu, na ktorej študuje kamarátka. Pomohla mi pri orientácii sa v systéme, ale aj s relatívne rýchlym etablovaním sa. Nápomocná mi bola aj koordinátorka na Karlovej univerzite, ktorá mi všetko potrebné dávkovala od začiatku do konca mobility. Je skvelý pocit môcť sa obrátiť na niekoho, komu dôverujete a kto vám vie pomôcť. Ešte lepšie je prekonať obavy a spoznávať okolitý svet, ktorý vám ponúkne inú perspektívu. Nezáleží na tom, že ten svet je len kúsok od slovenských hraníc.




Príspevky vyjadrujú osobný názor autorov a nemusia sa zhodovať s názorom Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach. Príspevky neprešli jazykovou úpravou.