Sofia Bednarčíková, Lívia Brnová, Patrícia Kubeková

Patrícia Kubeková, Lívia Brnová

Ročník, študijný program: 2. ročník, psychológia a nemecký jazyk a literatúra


Sofia Bednarčíková

Ročník, študijný program: 2. ročník, slovenský jazyk a literatúra v kombinácii s nemeckým jazykom a literatúrou


Trvanie mobility: ZS 2020/21

Prijímajúca inštitúcia: Pädagogische Hochschule Schwbisch Gmünd

Krajina: Nemecko


V zimnom semestri roku 2020/2021 sme mali s dievčatami aj napriek pandemickej situácií možnosť absolvovať semester v zahraničí, a to v malom mestečku pri Stuttgarte s názvom Schwäbisch Gmünd. Spolu s nami našu erasmácku skupinku tvorilo zhruba ďalších 12 študentov, a to z Beninu, Ukrajiny, Luxemburgska, Thajska, Turecka a Ruska.


Keďže sme sem zavítali počas pandémie, nemalo nám toto mesto veľmi čo ponúknuť, čo sa však o pedagogickej vysokej škole povedať nedá. Od začiatku pre Erasmus študentov organizovali výlety a rôzne podujatia, ako napríklad obhliadku mesta Schwäbisch Gmund. Prvé dva týždne po našom príchode boli čarovné. Navštívili sme asi tie najkrajšie mestá spolkovej republiky Baden-Württermberg, a to Heidelberg a Würzburg. Na výletoch nás sprevádzali naše tútorky - študentky z pedagogickej školy. Ďalej sme mali možnosť navštíviť múzeum Mercedes Benz v Stuttgarte. Keď prišiel lockdown, výlety sa už žiaľ, nekonali, ale naša hosťovská škola organizovala online-meetingy, kde sme spolu varili, jedli pizzu, alebo koláče, ktoré nám sami zaobstarali. Neskôr sa žiaľ, vyskytol covid-prípad aj na našom internáte, takže náš kontakt s inými ľudmi z internátu bol veľmi obmedzený. Napriek tomu pre nás škola

zorganizovala výlety do Bambergu a Mníchova. Veľmi ich táto situácia trápila, pretože chceli, aby sme si z Erasmu odniesli čo najviac zážitkov.


Musíme sa priznať, že nás štúdium trošku sklamalo. Mysleli sme si, že ak budeme na Erasme, tak budeme mať väčšiu časť hodín s erasmovými študentami, ale s nimi sme mali iba dve. Ostatné hodiny sme mali s rodenými Nemcami, čo je na jednej strane skvelá príležitosť zlepšiť sa v porozumení, ale naše rozprávanie stagnovalo. Vyučujúci sa orientovali hlavne na svojich žiakov a my sme iba počúvali. Možno, ak by to bolo prezenčne, vyzeralo by to úplne inak.


Samotná univerzita je skutočne malá, ale veľmi útulná a nová. Disponuje vlastnou knižnicou, spoločnými priestormi, ihriskom, ba dokonca aj vlastnou jedálňou (a super kávovarom). O študentskom živote veľa neviem, pretože sme boli, až na výlety s Erasmákmi, odkázané na každodenné sedenie na internáte. Ale podľa slov tútoriek a našich nemeckých kamarátov je študentský život skutočne pestrý - na začiatku a na konci školského roka sa koná veľká oslava na univerzite. Žiaľ, to sme nemali možnosť zažiť. Opatrenia v Nemecku boli podobné ako u nás, a to zákaz vychádzania od určitej hodiny, obmedzený presun z jedného regiónu do druhého, zákaz zgrupovania a na internáte sme museli v spoločných priestoroch nosiť rúško. Situácia sa veľmi zmenila, keď jeden z internátu bol pozitívny, vtedy bolo zakázané stretávať sa, chodiť z poschodia na poschodie alebo jesť v kuchynke (tam sme si mohli jedlo iba variť). Prísne sa to kontrolovalo.


Internát je situovaný vo veľmi dobrej lokalite. Ani nie 15 minút pešo sa nachádzala univerzita, za menej ako desať minút sme mohli prísť k obrovským potravinám a do centra mesta sme išli asi 15 minút autobusom, ktorý stojí asi minútku od internátu. Poloha mesta nie je taká nevýhodná, ako sa môže javiť. Pri cestovaní do Stuttgartu (30 minút vlakom) sa môžete pokochať krásnou prírodou (alebo aj vlakmi, pretože sú naozaj moderné ).


Odporúčam každému jednému, kto uvažuje nad Schwäbisch Gmündom, aby neváhal a šiel do toho. Nebyť pandémie, tak by to bolo oveľa viac prínosnejšie, ale aj napriek nepriaznivej situácii to nevyšlo nazmar. Strávili sme tam pekný čas so super ľuďmi, na ktorých budeme spomínať.


Žiadne štúdium a práca navyše vám zo života neuberie, iba pridá, a to je dôležité si zapamätať.